Hradišťanka je pokračovateľkou tradície dychovej hudby v našej malej obci na úpätí Malých Karpát. Aj keď sme malá dedinka dychovka má v našej obci mnohoročnú tradíciu. Prvú dychovku založili v januári 1909 miestni občania Martin Haraj, Ján Tomiš, Štefan Masár, Ján Kršteník. Po dohovore s pánom murárskym majstrom Dudákom z Chtelnice pribrali ďalších nadšencov, zložili finančné prostriedky, kúpili hudobné nástroje v Krasliciach, a pod jeho vedením začali nácviky. Hudba vystúpila na Veľkú noc toho istého roku. Dosiahla výbornú úroveň, avšak 1. sv. vojna zastavila jej činnosť. Padlo v nej totiž 8 hudobníkov a hudba nebola schopná ďalšieho účinkovania.
Po doplnení mladými hudobníkmi začala opäť účinkovať v r. 1921. Nastali však generačné problémy a hudba skončila činnosť v roku 1937. Prestávka trvala veľmi krátko a už v r. 1940 synovia bývalých hudobníkov odkúpili nástroje a pod vedením p. Štefana Haladu z Hrnčiaroviec a Jána Hrašnu z Trnavy začali nácviky v obecnom dome a potom v domoch muzikantov. Táto hudba mala zatiaľ najdlhšie trvanie, až do r. 1964, t. j. 24 rokov.

Prestávka trvala do r. 1968, vtedy sa za finančnej podpory MNV Hradište a JRD Hradište zakúpili nové hudobné nástroje a Ing. Mikovič sa ako bývalý muzikant podujal na vedenie nácvikov.
Hudba mala krátke trvanie, iba do r. 1971. UŽ v r. 1972 však Ing. Mikovič znovu vyvinul úsilie na založenie dychovky, tentoraz vsadil na mládež a tak vznikla prvá mládežnícka dychovka na Hradišti. Dosiahla dobrú úroveň, účinkovala v blízkom okolí napr. Trnave na Západoslovenskej konferencii požiarnej ochrany. Odchodom niektorých muzikantov na štúdiá nastal problém náhrady a dychovka skončila svoje účinkovanie.
Do tretice Ing. Martin Mikovič už ako dôchodca zorganizoval stretnutie bývalých členov mládežníckej dychovky 20. februára 1985. Tak sa začala éra dnešnej dychovky, ktorá si neskôr dala názov podľa našej obce "Hradišťanka". Ako všetky začiatky, tak aj tu boli problémy. Začali sa učiť takí záujemcovia, ktorí dovtedy nepoznali ani noty. Nadšením a obetavosťou sa hudba postupne prepracovávala k vyššej kvalite, v r. 1987 sa prvýkrát zúčastnila kvalifikačných skúšok a získala II. A kvalifikačnú triedu.
Na ďalších skúškach r. 1990 to už bola trieda III. V roku 1991 postihla kapelu strata v podobe úmrtia jej kapelníka Ing. Mikoviča. Novým kapelníkom sa stal Ing. Jozef Kerecman, ktorý túto funkciu vykonáva doteraz. Hudba postupne naberala na kvalite a z účinkovaní na Hradišti sa prepracovala aj na susednú Moravu a zatiaľ najďalej do Nemecka, kde dvakrát vystupovala na oslavách sviatku Sv. Metoda v Ellwangene, v meste Alltöting a v mestečku Kahlwinkel - družba PD Jablonica.
Hradišťanka každoročne odohrá desiatky hudobných vystúpení ako sú zábavy, prehliadky dychových hudieb, jarmoky, koncerty, výročia, oslavy aj pohreby. Medzi najzaujímavejšie vystúpenia patrí pravidelné účinkovanie na tradičnom Trnavskom jarmoku, Podbradlansko-podjavorinský ples v PKO či na známej Vajnorskej ulici v Bratislave. V roku 2001 sa kapela zúčastnila Celoslovenskej súťaže dychových hudieb v Lednických Rovniach, kde skončila v II. kategórii malých dychových hudieb v striebornom pásme. Hradišťanka nezabúda ani na účinkovanie v rodnej obci. V tomto roku sa uskutoční už XIV. ročník prehliadky dychových hudieb za účasti známych dychoviek ako sú Drietomanka, Dubovanka, DH Hostie i Šarfijanka. Ďalšou tradíciou, ktorú sa Žiaľ v posledných rokoch nedarí realizovať je tradičné pochovávanie basy. Dlhé roky sa toto podujatie tešilo veľkej popularite medzi našimi občanmi, ktorí vždy očakávali, aké neduhy a veselé príhody budú brané na "paškál".
V roku 1999 Hradišťanka nahrala v Slovenskom rozhlase svoju prvú MC kazetu, ktorej dali názov spojený s rodnou obcou a rovnomennou piesňou "Spod Vrátna". Tu sa kapela prezentovala hlavne vlastnou tvorbou okrem dvoch venovaných piesní - jedna od blízkeho priateľa zo susednej obce Jablonica, pána Štefana Šeligu a druhá od p. Jozefa Benkoviča z Lábu. Sú to piesne, ktoré upravili alebo skomponovali jej členovia. Skladateľské ambície v sebe objavili Ján Krištof s dcérou Monikou, Marián Gašparík a manželia Vlasta a Ľubomír Rakoví. Spočiatku to boli úpravy ľudových piesní, prípadne inštrumentácie, postupne sa prepracovali k vlastným textom i hudbe. Vo svojich piesňach sa okrem tradičných tém ľudových piesní ako láska, oklamaná láska, víno a pod. snažili ospievať aj rodný kraj a vyjadriť lásku k tomuto malebnému kútu Slovenska. Poloha obce Hradište pod Vrátnom na rozhraní regiónu Záhorie a Myjavských kopaníc sa prejavila aj v jazyku textov piesní, keď sa podľa skladateľa lavíruje medzi záhoráckym dialektom a tvrdým kopaničiarskym nárečím.
Veríme, Že všetkých členov Hradišťanky múzy nikdy neopustia a ponúknu nám ďalšie krásne piesne. Pretože od vydania nahrávky pretieklo už dosť vody v Hradišskom potoku dúfame, Že Hradišťanka vydá ďalšiu nahrávku, čo by určite ocenili aj všetci jej priaznivci. Takisto dúfame, Že aj ostatným muzikantom vydrží nadšenie a chuť do hry, aby spoločne pokračovali v bohatej tradícii dychovej hudby a rozdávali veľa radosti a dobrej nálady všetkým priaznivcom.

    Ing. Jozef Kerecman - kapelník Dychovej hudby Hradišťanka